Thalay Sagar – snehová hora

Naša expedícia prebiehala na začiatku úplne ideálne. Po prílete do Delhi sme sa hneď na druhý deň presunuli autobusom do Uttarkashi a následne pokračovali priamo do Gangotri – Svätého miesta na brehu Gangy, kde začínajú všetky expedície na legendárne Garhwalské vrcholy ako Shivling, Meru Peak, Bhagirathi III, ale tiež náš cieľ Thalay Sagar.

Z Gangotri náš čakal dvojdňový track v sprievode 18 nosičov, kuchára, pomocníka a styčného dôstojníka do nášho základného tábora, ktorý sa nazýva Kedartal (4723 m.n.m.) Krásne miesto na brehu jazera, ktoré je z ľavej strany lemované masívom Manda a z pravej strany masívom Jogina. Presne v strede na konci doliny sa týči 1500 metrová severná stena Thalay Sagar, ktorá jednoznačne dominuje celému tomuto údoliu.

Akonáhle sme uvideli túto scenériu bolo nám jasné, že v stenách je strašne veľa nového snehu, ktorý sa neskôr ukázal ako totálna krupica.

Naháňanie červených krviniek

Po jednodňovom reste a prieskume BC sme pokračovali s aklimatizačnými trekmi po okolí. Najskôr sme si vybehli na hrebeň masívu Jogina do asi 5550 m.n.m. Nasledoval druhý aklimatizačný trip priamo pod stenu Thalay Sagar, aby sme zistili podmienky hlavne v prístupovom snehovom žľabe (400m, 50°) pod východnú stenu.

Snehu bolo neskutočne veľa. Až toľko, že bez vyhľadávača, sondy a lopaty sme sa v blízkosti steny radšej nepohybovali. Keby som bol v Tatrách, alebo v Alpách, tak ma ani vo sne nenapadne ísť vôbec na nástup. Toto však boli Himaláje a tu je aj s takýmito podmienkami potrebné rátať. Lavíny sa sypali nadol častejšie, ako by nám bolo po chuti a odtrhnuté dosky boli viditeľné priamo v stene. V ľadových podmienkach bola jedna jediná francúzska cesta v strede steny.

A náš nástupový kuloár? Tak tam sme si len mohli losnúť, s kým z nás to celé vypadne. Prespali sme v stane v bezpečnej vzdialenosti od steny a rozhodli sa, že novému snehu treba dať ešte čas. Čo čert nechcel v BC sme sa dozvedeli o katastrofálnej predpovedi na najbližších 5 dní, ktorá prinesie ďalší meter nového snehu.

Vtedy sme sa definitívne rozhodli zmeniť plány a na najbližšie dni radšej zostúpiť do Gangotri.

Človek mieni, Thalay Sagar mení…

Predpoveď fakt neklamala. Nasnežilo. Kuchár s pomocníkom, ktorí ostali v základnom tábore hlásili úctyhodných 70 cm nového snehu.

Jediné pozitívum bolo, že sa konečne upravilo počasie a hlásili super počasie na 5 dní vkuse. Žiadne poobedné zrážky. Naša pozornosť po návrate do Kedartalu sa definitívne upriamila na bezmennú skalnú vežu v masíve Manda, ktorá pravdepodobne nebola nikdy vylezená.

Rozhodli sme sa to skúsiť, ale bolo treba naliezť takmer hneď. Večer pred nástupom do steny Kuba dostáva strašný kašeľ, bolesti hlavy a definitívne sa rozhoduje, že s nami nepôjde. S nastupujúcou výškovou chorobou musí hneď ráno zostúpiť. Trocha rozladení znova prebaľujeme veci, tentokrát len pre dvojicu.

Do ľadu si v Himalájach veru nesekneme

Nástup pod stenu bolo úplné peklo. Brodili sme sa presne takým tým prvým jesenným tatranským snehom a prepadali sa medzi obrovské kamene.

Po 7 hodinách bojovania o každý meter sme sa konečne dostali na miesto, kde sme si určili, že začneme liezť skalný pilier. Času do večera máme dosť, ale obísť takéto geniálne miesto na bivak by bola hlúposť. Rozhodujeme sa zafixovať si nad sebou 3 dĺžky a vrátiť sa na túto policu. Ďalší deň sa to ukázalo ako veľmi rozumné riešenie.

Ráno balíme veci a pokračujeme v lezení kolmej stienky preťatej jedinou špárou. Zvyšná skala naokolo vyzerá dosť neleziteľne. Našťastie táto línia nás dostáva kúsok pod hrebeň, ktorý by mal končiť v mieste ďalšieho bivaku. Treba však preliezť dve dĺžky v mixoch jemne do traverzu v dosť rozbitej skale. Totálne nestabilný sneh a nezmrznuté voľné bloky z toho robia úplný masaker. Wadim riadne zabojoval a už po tme sa dostávame na druhú veľkú policu, kde sa dá postaviť stan. Sme veľmi šťastní. Namiesto krutého bivaku po sediačky máme totálny luxus.

Ráno nás čakal posledný headwall. Previsnutá skala, kde dáka jasná špárová línia na vrchol úplne zmizla. Jediný rozumný smer sme mali napozeraný z fotografií, akoby priamo v strede steny. Hneď prvá 60m dĺžka za 6c+ nám jasne dala najavo, že to také jednoduché nebude a v hladkých platniach sa na odistenie hodia aj jedničky.

Odstrašujúci čierny pás čadičovej skaly sme preliezli presne v mieste, kde sa už stena lámala do snehov. Čakali nás už len vrcholové snehy a záverečný 5 metrový boulder problém, ktorým sme sa dostali na úplný vrchol vežičky. Radosť obrovská, v týchto katastrofálnych podmienkach sme vykúzlili novú cestu na nedobitý vrchol.

Samozrejme potrebovali sme sa ešte odtiaľto dostať dole. Na to bolo treba absolvovať 5 zlaňákov stenou a odvážne schádzanie našťastie už vypadnutým žľabom, kde sa ešte sem tam vyskytol dáky zlaňák. O 1.00 ráno sme dali posledný bivak už dole na moréne.

Prvý na vrchole!?

Náš basecamp už medzitým rozobrali a zniesli do Gangotri, takže nám neostávalo nič iné len zostúpiť až úplne dole. Po zostupe sme hneď nastúpili do auta a ešte v ten večer sme sa spojili so zvyškom Svachhand expedície priamo v Uttarkashi. 

A tak vznikla nová cesta “Gangotri Gambling“ (6c+, M6, A0, 18 dĺžok, 600m + 600m II nástupu) na doposiaľ nevylezený 5602 m vrchol v masíve Manda, ktorý sme pomenovali Falcon Tower (Phaalkan Meenaar). Názov veže je po Kubovom dlhoročnom spolulezcovi a horskom vodcovi Andrzejowi Sokolowskiem, ktorý zahynul veľmi krátko pred expedíciou v lavíne v Tatrách“.